Založ si blog

Co je zdrave?

Otazka co je zdrave je velmi relativna a zamyslat nad nou sa da z viacerych uhlov pohladu a pri rozlicnych urovniach vzdelania. Ak sme utrpeli prirodovedne vzdelanie, nemyslim matematiku ci fyziku, ale v tomto pripade vhodnejsiu biologiu a chemiu, tak nas pohlad na zdravie a zivot vseobecne, sa pri troche rozhladu radikalne zmeni. Medicina nie je exaktna veda ako matematika, medicina ma ovela blizsie k prirodnym vedam. Prirodne vedy su experimentalno – observativne, na rozdiel od matematiky ktora je vysostne abstraktna, rigorozna, deduktivna, kauzalna a logicka veda. To zase neznamema ze matematika nepotrebuje experimantovanie a induktivny pristup, avsak len na tvorbu hypotez, ktore treba exaktne dokazat. V prirodnych vedach treba teorie potvdzovat experimentami a pozorovaniami, v matematike teoriu tvoria hierarchicky nastavane ucelene vety a tvrdenia, ktore sa dokazuju logicko-neodskriepitelnymi postupmi plynucimi dlhymi retazcami uvah z postulatov zvanych axiomy za asistencie aristotelovskej dvoj-hodnotovej logiky (matematika dnes naraba aj s viachodnotovymi a pritom konzistentnymi logikami). Axiomy a logika su dva piliere matematiky. Z tohoto hladiska je matematika nad experimentalno – observetivnym pristupom k badaniu a teda istym sposobom nad prirodnymi vedami. Mimo matematiky (resp. matematickeho vysvetlenia a zakladu) nie je nic uplne iste alebo uplne neiste. Nemozno tvrdit ze nieco je zdrave a nieco nie je (nie, teoria chaosu (ako by povedal populista) s tym nema naozaj nic spolocne). Iste uz kazdy cital spravy typu: timu X sa podarilo preukazat jeden fakt (napr. ze nieco je nezdrave) a timu Y opak tohoto faktu. Samozrejme zalezi ako na podmienkach testovania, avsak hlavna pricina je v tom ze medicina (a defacto kazda prirodna veda) nie je ten typ vedy ako matematika. V matematike je nemyslitelne, ze X dokaze ze nieco plati a Y dokaze opak, pokial su oba dokazy spravne. Tvrdenie nemoze sucasne platit aj neplatit. Hovorit co je (ne)zdrave je extremne relativne. Samozrejme neuvazujeme nad pripadom, ked niekto vypije pol deci metanolu, oslepne a zomrie, resp. vypije roztok so stipkou cyankali, resp. do krvi sa mu dostane velmi exoticky jed exotickeho plaza. Z uvah vypustime vsetky nebezpecne jedy, chemikalie, toxiny, ktore dokazu zabit v priemehu par minut ci dokonca sekund. Ale aj bez ich vypustenia z uvah ide o to iste. Tieto nebeznecne latky extremne rychlo narusia vnutornu stabilitu organizmu (velmi rychlo a velmi ucinne zautocia na makromolekulovej urovni na velmi citlivom mieste) a tak v konecnom dosledku velmi rychlo narusia cinost organov, celych organovych sustav a obehovych sustav. Avsak to iste, len ovela ovela pomalsie robi aj “normalna” potrva, ktoru konzumujeme. Opat nemam na mysli psychotropne, omamne a navykove latky (tvrde ci makke drogy a torelovane droky ako tabak, kofein …) ale klasicku pestru stravu. Aj najbeznejsia strava ovplyvnuje vnutornu rovnovahu organizmu, cinnost organov a sustav uz len tym, ze zacne proces travenia, ktory pokracuje vyuzivanim zivin a triedenim nepotrebneho nevyuzitelneho “odpadu”, ktory organizmus nevie vyuzit a velmi rychlo sa stava skodlivy az toxicky. Koniec koncov z biochemickeho hladiska sme len makromolekuly, ktore su uzasne usporiadane nielen primarnou, ale hlavne sekundarnou, tercialnou a kvarternou strukturou – takmer zazracnych makromolekul schopnych replikacie, samo-regulacie, samo-opravy a koniec koncov az seba-reflexie. Nase makromolekuly z ktorych sa skladame, su stelesneny zazrak evolucie, zazrak priam definujuci zivot. Nase makromolekuly (cukry, tuky a hlavne bielkoviny a nukleove kyseliny) su previazane v mohutnych a zlozitych biochemickych cykloch. Je takmer na neuverenie, ze to cele funguje. Ale ono to defacto nefunguje, resp. funguje, ale iba istu dobu. Tak ako nebezpecne latky zabijajuce v priebehu minut ci sekund narusia funkcie celych organov a sustav, nase organizmy su neustale a velmi pomaly narusane na makromolekulovej urovni. Napriek zazracnemu sposobu ako su nase makromolekuly usporiadane a funkcne, stale sme len biologicke makromolekuly. Zakony termodynamiky platia pre vsetko vo vesmire od atomov az po galaxie, nase makromolekuly nevynimajuc. Velicina zvana entropia (neusporiadanost) sa casom len zvacsuje. Ak sa nahodou zmensuje, je to aktivne udrziavany stav mimo rovnovahy (na co treba energiu vo forme organizacie a udrzby) na ukor okolia, kde bude entropia este o to viac zvysena. Zelezo ako chemicky prvok na vzduchu posobenim vody a teda hlavne kyslika hrdzavie. Je to vstepena CHEMICKA vlastnost kazdeho atomu zeleza, resp. presnejsie jeho elektronoveho obalu (nemylit si s fyzikalnymi-jadrovymi vlastnostami atomu zeleza, je to totiz najstabilnejsie atomove jadro – chemicke a fyzilakne deje su vsak rozlicne veci). Zelezo sa chemickym javom koroziou vracia tam, kde bolo predtym miliardy rokov kym sme ho neuviedli do cistej, avsak energeticky nestabilnejsej formy. Vracia sa do matky Zeme vo forme oxidov, kde malo nizsi energeticky stav. Podobne nastruhane jablko na vzduchu behom 2-3 hodin zhnedne. Na vine je kyslik ako jedno z najsilnejsich oxidovadiel. Organicke molekuly jablka sa zacinaju posobenim kyslika rozkladat. Vsetko sa vracia do povodneho stavu s nizsou energiou a vyssou entropiou. Vo vakuu, resp. argonovej atmosfere by degradacia nastruhaneho jablka nebola tak rychla, ale aj tak by zapocala. Struktura jablka bola nastruhanim radikalne narusena. Aj bez nastruhania by vsak proces degradacie nenechal na seba dlho cakat. Aj nase makromolekuly su rovnako (ak nie viac) nachylne na degradaciu. Bez extremne zlozitych samo-regulacnych, samo-kontrolnych a samo-opravovacich schopnosti nasich makromolekul by sme neprezili ani par dni po narodeni !!! Ano je to tak. A strava (akakolvek, teda aj extremne zdrava) ako cudzi element v tele tuto degradaciu len urychluje. Z tohoto zrejme cierneho ci morbidneho, avsak bohuzial realistickeho pohladu, je jed KAZDA strava. KAZDY nadych je smrtelny, nakolko silne oxidovadlo kyslik ci volne radikaly (zvysky organickych zlucenim s volnym vazbovo nesparenym elektronom) priam tuzia na molekulovej urovni rozlozit nase makromolekuly – a to aj robia. Zijeme len preto, ze nase zlozite biochemicke mechanizmy su schopne oddialit to, co sa stane postruhanemu jablku na vzduchu za par hodin. Avsak nik tomu nezabrani. Nase makromoleluly su vystavene neuprosnemu zakonu termodynamiky uz od chvile, ked sme sa stali embryolou pozostavajucou z par stoviek buniek, ktore sa prave zacinaju diferencovat !!! Z toho extremalneho pohladu umierame od chvile, co sme vznikli z vajicka a spermie. Umierame KAZDYM sustom aj tej najlepsej potravy, KAZDYM nadychom tho najcistejsieho vzduchu. Len nase uzasne makromolekuly maju uzasnu schopnost oddialit svoju degradaciu na cele desatrocia. Dokonca aj delenie buniek je priam tvorcom/povodcom degradacie na makromolekulovej urovni! Nakoniec zvitazi termodynamika, organmizmus sa zacne rozkladat na jednoduchsie molekuly s nizsim energetickym stavom, v ktorom su tieto jednoduchsie molekuly schopne existovat bez kontroly, regulacie a neustaleho opravovania. Entropia zvitazi. Prach si a na prach sa obratis.

Tym nechcem tvrdit, ze stravovat sa zdravo nema zmysel. Zit zdravo – vo vsetkych aspektoch – ako napr. zdrave stravovanie a zivotosprava, primerany sport a pohyb, zdrave zivotne prostredie, sledovenie biorytmov, nacuvanie signalov prirody ci vo vseob. snaha byt v harmonii s prirodou), to vsetko takmer iste predlzuje zivot dokonca az o desiatky percent. Zit zdravo je vsak relativny pojem a ani dnes nie je celkom jasny. Niekedy vieme takmer s istotu povedat, ze nieco je skodlive viac a nieco menej, inokedy vec nie je az tak jednoznacne jasna. Nase makromolekuly z ktorych sa skladame, resp. presnejsie ich struktura, organizacia, vzajomne posobenie, prepojenie v extremne zlozitych biochemickych cykloch a zavislostiach, su tak zlozite, ze napriek velmi velkym znalostiam fungovania a zlozenia nasho organizmu na makromlekulovej urovni, zatial stale mozme pri niektorych potravinach len hadat ci su skodlive, alebo nie – resp. presnejsie ci sposobuju nasu degradaciu pomalsie alebo rychlejsie. Preto zatial neexistuje (a podla mojho skromneho nazoru este dlho nebude existovat) odpovet na otazky ci pit mlieko, ci jest maso (a ake), ci konzumovat tamto a hentamto. Pri niektorych potravinach je to skutocne nejasne, pri niektorych o nieco jasnejsie. Vzdy sme pritom uvazovali o “zdravej” strave. Zdravy zivony styl (ako ale vieme tento pojem je vsak dost nejasny) ma za nasledok len pomalsiu degradaciu nasich tiel. Zaveru sa vsak nikto nevyhne. Priroda nepozna nesmrtelnost na akejkolvek urovni, casovej ci priestorovej.

Tolko ku zdravej strave.

Japonsko

25.03.2011

Iste sa k Vám po ničivom zemetrasení v Japonsku dostali zábery zázračne opravenej cesty po 6. dňoch. V ceste boli metrové trhliny hlboké možno desiatky metrov, podložie cesty úplne zmenené. viac »

Poznanie – pouzivame ho?

13.09.2010

Poznanie - pouzivame ho? Nedavno sa mi v autobuse naskytla prilezitost pozorovat (ci skor lepsie povedane pocuvat) krasnu hru "hadaj na co myslim", ktoru sa obcas hravaju decka. Tu sa ju hrali uz nie celkom viac »

Medzi riadkami?

06.09.2010

Medzi riadkami? Kritizovat vyhodene prostriedky ze referendum dokaze uplne kazdy. A kazdy si takisto uvedomuje velku skodu v podobe 200 milionov starych penazi. Pre stranu SAS to bude prave lekcia, ak viac »

tunel Ovčiarsko, Žilina, D1, diaľnica, tunel, robotníci, cestári, stavba

V Paríži narazil do mosta turistický autobus, štyria zranení

23.06.2017 14:53

Turistický autobus narazil do jedného z mostov v hlavnom meste Francúzska. Dôvod zatiaľ nie je známy. Francúzske médiá hlásia minimálne štyroch zranených.

Theresa Mayová, Veľká Británia

Mayová uistila občanov EÚ žijúcich v Británii, že po brexite budú môcť v krajine zostať

23.06.2017 13:53

Britská premiérka Theresa Mayová uistila na summite EÚ v Bruseli všetkých občanov členských krajín, ktorí momentálne žijú v Británii, že v krajine budú môcť zostať aj po brexite.

NBS, Národná banka Slovenska

Nútená správa je nezákonná, sťažuje sa Rapid life na NBS

23.06.2017 13:15

Za naše problémy je vinná Národná banka Slovenska a nútená správa je nezákonná, tvrdí poisťovňa Rapid life, ktorá prestala vyplácať klientov.

uver, peniaze, pozicka, poziciavanie, predaj, predajca

Slováci míňajú najviac od krízy

23.06.2017 13:00

Apetít slovenských spotrebiteľov sa dostal na rekordné úrovne. Spotreba domácností by mala tento rok dosiahnuť najrýchlejšie tempo rastu od krízy v roku 2009 a pridajú sa aj súkromné investície.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 5
Celková čítanosť: 5813x
Priemerná čítanosť článkov: 1163x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy